Pozastavenie alebo zrušenie a pozastavenie živnosti je dôležitým krokom pre každého podnikateľa, ktorý sa rozhodne ukončiť alebo dočasne prerušiť svoju podnikateľskú činnosť. Tento proces si vyžaduje nielen správne administratívne kroky, ale aj pochopenie právnych dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú. Ak neviete, kde začať, nebojte sa – v tomto článku vám podrobne vysvetlíme, ako postupovať pri pozastavení aj úplnom zrušení živnosti, aby ste predišli zbytočným komplikáciám.
Nezáleží na tom, či svoju živnosť prerušujete na určitý čas alebo ju chcete definitívne ukončiť, dôležité je dodržať zákonom stanovené postupy a termíny. Nesprávne alebo neúplné vybavenie môže viesť k zbytočným problémom, ako sú pokuty či povinnosť uhradiť nedoplatky na odvodoch. V nasledujúcich odsekoch sa pozrieme na rozdiely medzi pozastavením a zrušením živnosti, potrebné dokumenty a kroky, ktoré musíte vykonať, Zlatosk.com aby bol celý proces rýchly a bezproblémový.
Dočasné prerušenie podnikateľskej činnosti
Ak sa podnikateľ rozhodne dočasne prerušiť svoju podnikateľskú činnosť, je povinný o tom informovať príslušný živnostenský úrad. Tento krok je nevyhnutný na to, aby sa pozastavenie živnosti uskutočnilo v súlade s platnou legislatívou.
Podnikateľ si môže určiť dátum, od ktorého chce pozastaviť svoju živnosť, avšak tento dátum nemôže predchádzať dňu, ktorý nasleduje po doručení oznámenia živnostenskému úradu. Ak si dátum nešpecifikuje, pozastavenie nadobudne účinnosť automaticky od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia.
Počas doby pozastavenia živnosti podnikateľ nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, no jeho živnostenské oprávnenie zostáva v platnosti. Platnosť oprávnenia sa obnoví buď po uplynutí stanovenej doby pozastavenia, alebo v termíne, ktorý podnikateľ uvedie v žiadosti o zmenu trvania pozastavenia.
Od 1. augusta 2021 bola z právnej úpravy odstránená podmienka minimálnej dĺžky pozastavenia na šesť mesiacov a maximálnej na tri roky, čím sa podnikateľom poskytla väčšia flexibilita.
Ak podnikateľ podáva oznámenie o pozastavení elektronicky, zaplatí poplatok vo výške 2 EUR.
Podľa aktuálneho znenia zákona živnostenské oprávnenie zaniká v rôznych prípadoch, napríklad pri úmrtí podnikateľa, zániku právnickej osoby, uplynutí platnosti oprávnenia na určitú dobu, rozhodnutím úradu o jeho zrušení alebo oznámením samotného podnikateľa o ukončení činnosti. Ak však podnikateľ nešpecifikuje presný dátum ukončenia, jeho živnosť zanikne dňom nasledujúcim po doručení oznámenia úradu.
V prípade, že podnikateľ chce len dočasne prerušiť činnosť, musí podať žiadosť na príslušnom úrade. Účinky pozastavenia začínajú plynúť od nasledujúceho dňa po doručení žiadosti, pokiaľ podnikateľ neuviedol neskorší dátum. Po skončení obdobia pozastavenia sa jeho živnostenské oprávnenie obnoví automaticky alebo v termíne, ktorý si podnikateľ zvolí.
Definitívne ukončenie podnikateľskej činnosti
Živnostenské oprávnenie zaniká aj ku dňu, ktorý podnikateľ uvedie v oznámení o ukončení podnikania. Ak však dátum nie je špecifikovaný, oprávnenie automaticky stratí platnosť nasledujúci deň po doručení oznámenia živnostenskému úradu.
Podnikateľ má možnosť svoje oznámenie o ukončení podnikania odvolať, avšak najneskôr v deň, ktorý predchádza plánovanému zániku živnostenského oprávnenia.
Dátum nadobudnutia účinnosti prerušenia živnosti
Pozastavenie živnostenského oprávnenia nadobúda účinnosť deň po doručení oznámenia živnostenskému úradu, pokiaľ podnikateľ neurčí neskorší dátum. V takom prípade sa prerušenie začne plynúť od uvedeného dňa.
Spôsoby podania oznámenia o pozastavení živnosti
Podnikateľ môže oznámiť pozastavenie živnosti buď osobne na príslušnom okresnom úrade, alebo elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS).
Pri osobnom podaní je potrebné vyplniť formulár dostupný na webovej stránke Ministerstva vnútra SR a doručiť ho na okresný úrad. K oznámeniu sa prikladá správny poplatok vo výške 4 eur, ktorý je možné zakúpiť priamo na úrade. Nie sú potrebné žiadne ďalšie prílohy a potvrdenie o pozastavení živnosti je spravidla vydané na počkanie.
Elektronické oznámenie vyžaduje zaslanie vyplneného podania cez ÚPVS s použitím zaručeného elektronického podpisu. Po overení podpisu, ktoré zvyčajne trvá maximálne 24 hodín, je podanie odoslané do centrálnej podateľne jednotného kontaktného miesta (JKM). Následne podnikateľ obdrží informácie o platobných podmienkach. Poplatok za elektronické oznámenie je 2 eurá a je možné ho uhradiť cez internet banking alebo poštovou poukážkou na účet Štátnej pokladnice. Po spracovaní žiadosti je potvrdenie o pozastavení živnosti doručené elektronicky do schránky žiadateľa na ÚPVS. V prípade potreby je možné požiadať aj o papierovú verziu, ktorú si podnikateľ môže vyzdvihnúť osobne na JKM alebo si ju nechať zaslať poštou.
Trvanie pozastavenia živnosti
Od 1. augusta 2025 bolo zo zákona odstránené obmedzenie, podľa ktorého muselo pozastavenie živnosti trvať minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky. Aktuálne platná legislatíva nestanovuje žiadne limity na počet pozastavení živnosti.
Dôsledky dočasného pozastavenia živnosti
Počas obdobia dočasného pozastavenia živnosti nemá podnikateľ oprávnenie vykonávať činnosť súvisiacu s prerušenou živnosťou.
Oprávnenie na pokračovanie v podnikateľskej činnosti získa až po uplynutí doby pozastavenia alebo k dátumu uvedenému v oznámení o zmene dĺžky prerušenia.
Ak je živnostenská činnosť pozastavená vo všetkých oblastiach uvedených v osvedčení o živnostenskom oprávnení, podnikateľ je povinný informovať daňový úrad, zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu o tomto stave.
Pri podaní oznámenia o pozastavení živnosti môže podnikateľ zároveň požiadať o nahlásenie prerušenia činnosti daňovému úradu. Povinnosť informovať zdravotnú a Sociálnu poisťovňu však zostáva na ňom – je potrebné doručiť im potvrdenie o pozastavení živnosti osobitne.
Poplatkové povinnosti spojené s pozastavením živnosti
Podobne ako pri registrácii živnosti, aj pri jej pozastavení sa podnikateľ stretáva so správnymi poplatkami. Ich výšku určuje zákon o správnych poplatkoch, pričom za oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti je stanovený poplatok vo výške 4 eurá. Rovnaká suma sa uplatňuje aj pri zmene doby pozastavenia živnosti. Ak podnikateľ podá oznámenie elektronicky, poplatok sa automaticky znižuje na polovicu.
Vplyv pozastavenia živnosti na evidenciu na úrade práce
Počas pozastavenia živnostenského oprávnenia nie je podnikateľ povinný platiť odvody.
Osoba, ktorá dočasne prerušila podnikateľskú činnosť, môže byť evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, keďže nespĺňa podmienky aktívneho vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Na registráciu na úrade práce má lehotu 7 dní. Ak tak neurobí, vznikne jej povinnosť uhrádzať preddavky na zdravotné poistenie samostatne.
Na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je potrebné predložiť nasledujúce dokumenty:
- platný občiansky preukaz
- vyplnenú žiadosť o zaradenie do evidencie
- kópiu živnostenského oprávnenia
- potvrdenie o pozastavení alebo ukončení živnosti
- fotokópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní
Možnosť opätovného prerušenia živnosti
Živnostenský zákon nestanovuje obmedzenie, koľkokrát môže podnikateľ pozastaviť svoju živnosť. Vzhľadom na absenciu takéhoto ustanovenia je možné živnosť prerušiť opakovane a bez obmedzenia.
DPH
Pozastavenie živnosti automaticky neznamená zrušenie registrácie k dani z pridanej hodnoty. Toto platí najmä v situáciách, keď podnikateľ počas pozastavenia živnosti vykonáva inú podnikateľskú činnosť. Ak však žiadnu podnikateľskú aktivitu nevykonáva, môže požiadať o zrušenie registrácie DPH na obdobie pozastavenia živnosti.
Pozastavenie živnosti a odvody
Ako už bolo uvedené, počas trvania pozastavenia živnostenského oprávnenia nie je podnikateľ povinný platiť odvody.
Rozdiel medzi zrušením a pozastavením živnosti
Zánik živnosti sa líši od jej dočasného pozastavenia a predstavuje trvalé ukončenie podnikateľskej činnosti. V súlade s § 57 Živnostenského zákona môže k zániku živnosti dôjsť dvoma spôsobmi: rozhodnutím živnostenského úradu alebo na základe žiadosti samotného podnikateľa.
Zrušenie živnosti rozhodnutím úradu
Živnostenský úrad môže ukončiť podnikateľskú činnosť z viacerých dôvodov podľa § 58 Živnostenského zákona, napríklad:
- Strata spôsobilosti na právne úkony, ak nebol ustanovený zodpovedný zástupca.
- Podnikateľ prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti.
- Vznik prekážok uvedených v § 8 ods. 3 Živnostenského zákona, napríklad vyhlásenie konkurzu.
- Porušenie zákonných podmienok prevádzkovania živnosti.
- Podnet zo strany Správy štátnych hmotných rezerv alebo Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Dobrovoľné ukončenie živnosti
Podnikateľ môže požiadať o ukončenie živnosti podaním oznámenia na živnostenský úrad. V takom prípade živnostenské oprávnenie zaniká nasledujúci deň po doručení oznámenia, ak podnikateľ neurčí iný dátum. Ak si to rozmyslí, môže oznámenie vziať späť najneskôr v deň pred zánikom oprávnenia.
Povinnosti po ukončení živnosti
S ukončením podnikania súvisia viaceré administratívne úkony, medzi ktoré patrí:
- Nahlásenie ukončenia činnosti daňovému úradu.
- Oznámenie zániku živnosti Sociálnej poisťovni.
- Informovanie zdravotnej poisťovne o ukončení podnikania.
Vymazanie podnikateľa (fyzickej osoby) z obchodného registra – nevzťahuje sa, keďže fyzické osoby sa už nezapisujú
Ďalšou povinnosťou, ktorú musí podnikateľ – fyzická osoba splniť, je podanie žiadosti o výmaz z obchodného registra. Nie všetky fyzické osoby sú však v tomto registri evidované, preto sa výmaz týka len tých, ktoré boli doň zapísané, či už na vlastnú žiadosť, alebo na základe osobitného zákona. Typickým príkladom sú dopravcovia prevádzkujúci vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 tony, pre ktorých je registrácia povinná.
Podobne aj zahraničné fyzické osoby, ktoré podnikajú na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky, musia byť zapísané v obchodnom registri.
Pri podaní návrhu na výmaz je potrebné doložiť súhlas správcov dane. Na niektorých súdoch postačuje súhlas daňového úradu, inde môže byť vyžadovaný aj súhlas colného úradu a príslušnej obce.
Záver
Pozastavenie alebo zrušenie a pozastavenie živnosti je dôležitým rozhodnutím, ktoré si vyžaduje dôkladné zváženie všetkých právnych a administratívnych krokov. Pri dočasnom pozastavení podnikateľ získava možnosť prerušiť svoju činnosť bez trvalého ukončenia živnosti, pričom môže využiť výhody ako pozastavenie povinnosti platenia odvodov. Naopak, úplné zrušenie živnosti znamená definitívne ukončenie podnikateľskej činnosti, čím vznikajú ďalšie povinnosti voči úradom, ako je odhlásenie z daňového úradu, zdravotnej poisťovne či Sociálnej poisťovne.
Aby bol celý proces bezproblémový, podnikateľ by mal dodržať všetky stanovené lehoty a predložiť potrebné dokumenty príslušným inštitúciám. Pri pozastavení je dôležité určiť presné obdobie prerušenia, zatiaľ čo pri zrušení živnosti je nevyhnutné skontrolovať, či sú splnené všetky daňové a účtovné povinnosti. Správne naplánovaný postup pomáha predísť nepríjemnostiam, finančným sankciám a administratívnym komplikáciám, čím podnikateľ zabezpečí hladké ukončenie alebo dočasné prerušenie svojej podnikateľskej činnosti.
